Pokúšanie na púšti
Dátum: 28.12.2020 Kategória: Zamyslenie sa
Príbeh pokúšania Pána Ježiša Krista na púšti, je starý ako samo ľudstva. I tkvie v ňom podstata života, odmietania všetkého zlého a nepravdivého.
"I duch vyviedol Pána Ježiša Krista na púšť, aby ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal MU: Ak si syn Boží, povedz nech sa s týchto kameňov stanú chleby. On však odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích." Toľko citát z Biblie svätej podľa Matúša čl. 4.
Ak by sme sa pozreli na požiadavku diabla "Ak si syn Boží, povedz nech sa s týchto kameňov stanú chleby", diabol chcel aby Boh, teda Pán Ježiš Kristus prijal do svojej podstaty vonkajší svet, respektíve pravdy vonkajšieho sveta, ktoré sú skôr relatívnymi pravdami, teda skôr pseudopravdami, ako skutočnými pravdami. Keby Boh prijal túto požiadavku, prijal by kráľovstvo satanove za svoje. A to nemohol nikdy urobiť, lebo tí čo sú v osídlach satana a diabla, by v nich zostali na večnosť. V konečnom dôsledku Pán Ježiš Kristus ukázal, odkiaľ a ktorým smerom sa má vyvodzovať Pravda, teda zo svojho najvnútornejšieho teda od Boha teda Pána Ježiša Krista a má sa postupovať smerom von k vonkajšiemu svetu. Pravda by sa nemala hľadať vo vonkajšku, tak ako to robia ľudský vedci. Pravdu by mal hľadať každý jedinec vo svojom vnútri, tak ako sa píše v Matúšovi: "Boh by sa mal svätiť v duchu a v pravde". Svätiť v duchu znamená obracať sa na svoje vnútro, teda na svoju najvnútornejšiu myseľ.
Vo výroku Pána Ježiša Krista "Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích" sa skvie podstata života, že pravým životom života je Pán Ježiš Kristus, ktorý svojou neustálou činnosťou emanuje energie života zo svojho stredu a týmito energiami napája a sýti celé stvorenie včítane planéty Zem. Samozrejme v týchto výrokoch je ukryté ďalšie tajomstvo o podstate a prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Keďže Pán Ježiš Kristus nemôže prijať do svojej prirodzenosti zlá a nepravdy vonkajšieho sveta, pretože jeho prirodzenosť je absolútna čistota a absolútna pozitívnosť, preto odmieta diablovu požiadavku na prijatie ziel a neprávd do svojho vnútra, naopak ukazuje správny smer, že nie pravdy vonkajšieho sveta sú pravdami, ale to čo vychádza od Boha, teda z úst Božích, teda od Pána Ježiša Krista, je čistá a rýdza Pravda a ten kto sa jej drží má čisté a rýdze srdce.
Poučeným pre dnešnú dobu z tohto príbehu pokúšania, by malo byť to, že by ľudia nemali zhromažďovať skaly vonkajšieho sveta, teda naháňať sa za vonkajšími predmetmi, statkami, majetkami a hmotou, ale skôr sledovať hlas svojho srdca a zhromažďovať hodnoty ducha a perly srdca.
"A zase pojal ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Pán Ježiš Kristus: Odíď satan, lebo je napísane: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len jemu samému budeš slúžiť. "
Poučeným pre dnešnú dobu z tohto príbehu pokúšania, by malo byť to, že všetka moc na nebi, i na zemi, i v mori patrí samotnému Bohu, teda Pánovi Ježišovi Kristovi a človek by sa nemal vôbec koriť samotnému diablovi a ani satanovi, aj keď v dobe temna by sa mohlo zdať, že by to tak mohlo byť. V konečnom dôsledku toto pokúšanie by mohlo byť aj v potrebe niektorých jedincov mať moc nad väčším majetkom a ľuďmi, dobrým príkladom sú v dnešnej dobe politici. Ak mám moc, mal by som ju využívať v súlade s Božou vôľou, teda v súlade s vôľou Pána Ježiša Krista. A teraz poďme k tretiemu pokušeniu:
"Nato pojal Ho diabol do svätého mesta, postavil ho na okraj nástrešia chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, skoč, veď je napísané: Anjelom svojim prikáže a zachytia Ťa na ruky, aby si si neurazil nohu o kameň. Pán Ježiš Kristus mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať svojho Pána, svojho Boha nadarmo! "
Poučeným pre dnešnú dobu z tohto príbehu pokúšania, by malo byť to, že iba Pravda o pravej prirodzenosti Pána Ježiša Krista a všetka ostatná pravda emanujúca a vyžarujúca z pravej prirodzenosti Pána Ježiša Krista je skutočnou pravdou, skutočným náboženstvom a skutočnou filozofiou, ktorá otvára brány nebies a ktorá každého vedie na hruď Pána Ježiša Krista. Vybíjaním si energie v rôznych pseudonaboženstvach, pseudofilozofiach a a pseudomieneniach, si každý jedinec spôsobuje duchovný pád a sám na sebe zažíva plody v podobe nechcených dôsledkov a následkov. Jedny z mnohých pokleskov súčasných pseudonaboženstiev je zavedený dogmatizmus do ich učenia, doslovný výklad Biblie a prekrúcanie právd o pravej prirodzenosti Pána Ježiša Krista, napríklad aj v preferovaný rozdeľovania Božej osoby na tri osoby: Otec, syn a duch svätí.
Teda odmietaním všetkých pseudonaboženstiev, pseudofilozofií a pseudomienený sa napĺňa výrok Pána Ježiša Krista "Nebudeš pokúšať svojho Pána, svojho Boha nadarmo!".
Veľmi účinným nástrojom v boji s negatívnym stavom, a s pokušeniami diabla, sú povahové rysy jedinca založené na pokore a skromnosti. Niekedy prehnaná potreba vedieť viac a chcieť viac, môže človeka doviesť na scestie a môže mu priniesť plody v podobe nechcených dôsledkov a následkov. Opäť tu pripomínam Matúšove: Boh by sa mal svätiť v duchu a v pravde. Teda človek by mal vo svojom vnútri si potvrdzovať svojou intuíciou, čo je z vôle Pána Ježiša Krista, a čo teda nie. A samozrejme sa aj podľa toho riadiť.
Autor: ŠKODA Peter Zdroj: Internetové noviny, Superinfo