Ruiny Puma Punku
Dátum: 26.08.2018 Kategória: Zamyslenie sa
Oblasť jazera Titicaca v bolívijských Andách je tiež opradená tajomstvom a legendy hovoria o mnohých ruinách ležiacich na jeho dne. Niektoré se však zdajú byť prístupnejšie , ako napríklad miesto s názvom Tiahuanaco. Práve tu sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od hlavného monumentu jedna z najväčších záhad modernej doby, nálezisko Puma Punku. Vo výške 4000 metrov nad hladinou mora je tu na pomerne malej ploche rozmiestnené množstvo obrovských kamenných blokov, ktoré vytvárajú dojem akoby skôr načisto dokonalá štruktúra bola chaoticky rozmetaná na kusy nejakou obrovskou explóziou, alebo zemetrasením. Aj keď je celé miesto len hromadou kamenných monolitov najrôznejšej velikosti a váhy, je možné stále vidieť pri podrobnejšom prieskume dokonalé opracovanie týchto blokov. Niektoré kusy vážia až sto ton a sú predovšetkým z tvrdých nerastov ako je žula, alebo diorit a pripomínajú produkt moderných stavebných metód. Pri pohľade na tieto kamenné bloky nie je možné ubrániť sa pocitu akoby boli betónovým odliatkom, pretože niektoré z nich sú rozmerove skoro identické. A to nehovoríme len o základných rozmeroch. Niektoré tieto kusy majú tvar písmena H a majú v sebe "vytesané" rôzne drážky, otvory a diery. Všetko do sebe určitým spôsobom zapadá ako jedna obrovská skladačka. Tieto skutočnosti pridávajú ešte viac nejasností do celej tejto záhady. Kto postavil tento monument? Pokiaľ to boli primitívni indiáni, akú technológiu používali k opracovaniu týchto extrémne tvrdých materiálov? Ako bolo s kamennými blokmi manipulované a ako boli prepravované? Akému účelu táto štruktúra slúžila a aká sila dokázala tak očividne odolnú stavbu rozmetať na kusy? Otázok je príliš veľa a archeológia nemá dodnes presvedčivou odpoveď na žiadnu z nich. Vráťme se však najprv trochu do minulosti.
História
Prvá zmienka o Puma Punku prichádza do Starého sveta v polovici 16. storočia od potomkov španielskych dobyvateľov. Pedro de Cieca popísal toto miesto ako jedinečné s obrovskými sochami a rozsiahlou terasou. Viacmenej nikto, včítane miestnych domorodcov, nevidel toto miesto inak, než v podobe ruín. Nepotvrdili se ani správy o tom, že v blízkosti sa nachádzajúci sa kopec, má tvar pyramídy. Známi Pedra de Cieca menom Antonio de Castro y del Castillo, biskup mesta La Paz, napísal v roku 1651:
"...a aj keď sa skôr predpokladalo, že ruiny sú dielom Inkov a že slúžili ako pevnosť v ich vojnách, bolo v súčasnosti usúdené, že tieto štruktúry pochádzajú z doby pred potopou... I keby to bola práca kultúry Inkov v oblasti bez vody, Španieli by neboli schopný postaviť také nádherné stavby. To čo si cením, sú kamene, ktoré zapadajú presne jeden do druhého tak dokonale a bez malty..."
V prvej polovici 19. storočia cestoval do oblasti francúzsky paleontológ Alcide Charles Victor d?Orbigny a popísal Puma Punku ako "obrovské brány, ktoré stály na horizontálnych kamenných plošinách". povedal, že jedna z týchto platform bola 40m dlhá. Bohužiaľ v súčasnej dobe nie sú k videniu žiadne takto prepojené štruktúry.
Jeden zaujímavý monolit bol tiež popísaný švajčiarskym cestovateľom/spisovateľom Johannem Jakobem von Tschudim v roku 1869:
"Na poli cestou k Puma Punku sme našli podivný monolit 155cm vysoký, 162cm široký a 52cm široký v spodnej časti. Má dva rady priehradiek. Spodná rada ma ďalšie dve veľké časti s dvoma menšími obdĺžnikmi nad sebou uprostred. Horná rada má štyri obdĺžnikové oddiely, ktoré sú oddelené od spodnej rady priehradkou. Monolit je známy ako El Escritorio, alebo ako Písací stôl".
V príručkách sa však ani dnes nedočítame k akému účelu slúžil tento kamenný kus. Jedno je však jasné, určite to nebol písací stôl. V roku 1892 vydali učenci Max Uhle a Alphons Stübel editovanú verziu predchádzajúcej trojdielnej knihy o ruinách v Tiahunaco a v Peru. Kniha obsahuje podrobné náčrty z Puma Punku, ktoré sú na milimeter presné a súčasní archeológovia by se mohli podľa nich riadiť. Obidvaja bádatelia boli priamo fascinovaní náleziskom v oblasti jazera Titicaca a preto vyrobili presné nákresy a zmerali všetko čo sa dalo. Informácie potom previezli späť do Nemecka, kde v Lipsku vydali túto zmienenú knihu. Puma Punku v preklade znamená ?Levia brána?, aj keď dnes nie je po žiadnej bráne na mieste ani pamiatky. To môže byť vďaka miestnym obyvateľom a tiež španielskym dobyvateľom, ktorí zničili čo mohli, alebo premiestnili mnoho materiálu, ktorý bol použitý pre stavbu iných budov. Viacmenej i keby sa všetci dohodli, nikto z nich by nebol schopný zmeniť pozíciu obrovských monolitov, pretože tie sú skrátka príliš ťažké. I dnes by to bolo skoro nemožné. Siegfried Huber píše:
"Miesto pripomína kamenársku dielňu, majstri a študenti práve odišli na obed, aby sa čoskoro vrátili k práci s kladivom a dlátom. Obrovské množstvo umne opracovaného materiálu, plošín, blokov, malých fragmentov, dverí a kamenných sedadiel je pripravené na transport".
Anomálie
Niektoré ďalšie monolity v sebe majú napríklad veľmi jemnú drážku, len niekoľko milimetrov hlboko. V presnom rozmedzí je naviac doplnený kruhovými otvormi. Všetko vypadá akoby to bolo precízne vyrobené laserom, alebo nejakým diamantovým vrtákom, pretože predstava, že primitívni domorodci byli schopný takto opracovať jeden z najtvrdších nerastov pomocou kostí a kamenných nástrojov skrátka nedáva zmysel. Kamenné bloky sú tak perfektne vyleštené, že keď prejdete prstom po hrane niektorého z nich, môžete se veľmi ľahko porezať. V roku 2009 navštívil Giorgio Tsoukalos miestneho vyhláseného kamenára v kalifornskom Palm Springs. Tento muž sa živý spracovaním kameňa už 25 rokov. Boli mu ukázané niektoré fotografie z Puma Punku a bez toho aby čokoľvek vedel o tomto mieste, bola mu položená otázka, či by bol schopný vyrobiť niektoré z týchto kusov na zákazku. Tento odborník prehlásil, že ani za najväčšiu finančnú čiastku sa nebude ničím takým zaoberať. Je to technicky skoro nemožné.
Pokiaľ je to naozaj tak zložité i za pomoci našej modernej techniky, tak potom ako to dokázali ľudia pred tisíckami rokov? Ponúka sa niekoľko prípadných vysvetlení. Je možné sa napríklad zmieniť o teórii pána Davidovitze, ktorý už v súvislosti so stavbou egyptských pyramíd poukázal na pravdepodobnosť, že ľudia poznali nejaký spôsob výroby umelého kameňa, niečo podobného nášmu betónu. Snažil sa i pomerne úspešne túto teóriu preukázať laboratórnymi pokusmi. Viacmenej v prípade Puma Punku zatiaľ nemáme podobný výskum k dispozícii.
V poslednej dobe si niektorí bádatelia za pomoci modernej technológie dali prácu a zostavili počítačový model, ako asi tieto ruiny mohli vypadať ešte pred tím, než došlo k ich zničeniu. V roku 1999 tak učinil napríklad Erich von Däniken. Výsledok bol taký ako sa očakávalo, podľa nameraných rozmerov a tvarov jednotlivých kusov se zistilo, že mnohé z nich presne zapadajú jeden do druhého ako stavebnica Lego. Dokopy potom môžu vytvoriť komplikovanú štruktúru neznámeho významu. Tu prichádza na scénu tiež ďalšia záhada. Podle architektov nie je prakticky možné stavbu takýchto rozmerov a takejto precíznosti vytvoriť bez podrobných plánov. Hovoríme tu o detailných nákresoch, projekte a plánovaniu ešte pred samotnou stavbou. Dnes vieme, že obyvatelia tejto oblasti nepoznali písomnú formu záznamu. Kto bol teda schopný takejto komplexnej práce v dobe dávno minulej? Naša súčasná technológia by mala veľké problémy niečo takéto napodobiť. A potom tu máme obľúbenú problematiku transportu ťažkých predmetov.
I keď pripustíme archeológmi neustále preferovanú teóriu presunu obrovských kamenných blokov pomocou kameňov, lán a tisícky robotníkov, tak i v prípade Puma Punku, rovnako tak ako i na iných miestach, nachádzame rovnaký problém. Ruiny se nachádzajú v nadmorskej výške 4000 m, nad hranicou, kde sa nevyskytujú stromy. Dnes tiež vieme, že žula pochádza z Cerro de Skapia poblíž Zepita v súčasnom Peru, nejakých 65km ďaleko. Iná lokalita odkiaľ pochádzajú kamenné monolity bola objavená mnoho kilometrov na druhom brehu jazera Titicaca, takže museli byť nejakým spôsobom transportované až na miesto a to často i do príkreho kopca.
Tieto všetky skutočnosti sú len vrcholom ľadovca pri objasňovaní záhady Puma Punku a je potrebné vykonať ďalšie výskumy.
Kto teda postavil Puma Punku?
Jednoduchá odpoveď je, že nemáme ani najmenšie tušenie. Niekoľko rôznych teórií existuje, ale sú pochopiteľné z veľkej časti archeologickou komunitou ignorované. V mnohých častiach našej planéty sa stretávame s miestami, které nezapadajú do štandardného historického kontextu. Podľa autora a spisovateľa Grahama Hancocka, ľudstvo postráda minimálne jednu veľkú kapitolu svojich dejín, ktorá bola nejakým spôsobom stratená následkom obrovskej katastrofy, ktorá planétu postihla v dávnej minulosti. Je tak dosť dobre možné, že i ruiny Puma Punku sú pamiatkou na túto dobu pred naším vekom a že ľudia skrátka mali k dispozícii vyspelú technológiu, o ktorej se nám nedochoval žiadny záznam. Na druhú stranu je však treba vziať v úvahu legendy a mýty našich predkov, ktoré v mnohých prípadoch úplne jasne popisujú čo a kde se stalo. Vlastne sa dá povedať, že tieto legendy nie sú nič iného, než len zaznamenaná história v ústnej podobe, pretože v mnohých prípadoch to bola jediná možnosť, ako si informácie predávať z generácie na generáciu. V týchto ?mýtoch? sa to len hemží rôznymi bohmi a polobohmi, ktorí lietajú na oblohe vo svojich koráboch a učia ľudstvo vedám a umeniu. Nie je tomu inak ani v našom prípade. Teórie pradávnej ľudskej civilizácie je veľmi reálna a je pre ňu mnoho dôkazov, musíme si položiť otázku, kde tato civilizácia vzala všetky potrebné informácie a vedomosti? Odpoveď leží opäť v starých legendách a mýtoch miestnych obyvateľov. Indiánsky kmeň Aymara žije v oblasti jazera Titicaca od nepamäti a je označovaný archeológmi za staviteľov týchto štruktúr. Viacmenej najdôležitejším dôkazom proti tomuto tvrdeniu je skutočnosť, že keď sa spýtate indiánov samotných, kto postavil monumenty v Tiahuanaco, Puma Punku a v ďalších miestach, ich odpoveď je vždy rovnaká. Neboli to naši predkovia, tie ruiny sú tu od pradávna a postavili ich behom jedinej noci bohovia, ktorí ?prišli z nebies a vedeli lietať?. Sami údajne tento monument zničili, keď ho vyzdvihli do vzduchu a nechali ho spadnúť na zem. Nie je zas až tak zložité pochopiť, že projekt, ktorý se v Puma Punku odohrával, je ďaleko za technologickými možnosťami indiánskeho kmeňa, ktorý podľa rovnakých archeológov, nepoužíval žiadnu formu písma. Celá stavba tohoto monumentu vyžadovala dokonalé plánovanie a pokročilé matematické znalosti.
Kto boli títo ľudia z nebies? Navštívil snáď samotný Boh indiánov v bolivíjskych horách a aby sa nenudil, postavil im zložitý, technicky dokonalý kamenný monument? Není asi príliš zložité si predstaviť, čo sa stane, keď na kopci blízko primitívnej indiánskej dediny pristane lietajúci koráb a títo ?ľudia z nebies? cez noc postavia niečo, čo pretrvá tisíce rokov. Takáto udalosť bude potom zákonite v živote miestnych obyvateľov hrať veľkú roľu a s najväčšou pravdepodobnosťou sa stane predmetom diskusií mnoho následujúcich generácií. Naviac, keď si uvedomíme, že pokiaľ sa niečo takého stalo, je jasné, že jazykové znalosti týchto ľudí jednoducho nedokázali popísať jav tak výnimočný, pretože nemali pre tieto veci slová, ktoré máme dnes. Museli teda použiť výrazy, ktoré už poznali. A to sa presne odohráva v takých a podobných legendách po celom svete. Bohovia, anjeli, démoni a iné bytosti často zostúpili z neba na zem a prevádzali zázraky, nad ktorými zostával stáť obyčajným pozemšťanom...
Nove informácie
Podľa kníh Nového Zjavenia od Pána Ježiša Krista, pred ľudskou rasou obývali planétu Zem ľudia, anjeli, ktorý si priniesli obrovské poznatky a vedenie genetického inžinierstva z neba a zaoberali sa otázkou stvorenia života, ktorý by nevychádzal od Boha a z jeho pravých duchovných princípov, ale zo sfalšovaných duchovných princípov a falošného Boha. I keď mali tieto bytosti obrovské schopnosti, neboli Bohmi, boli len relatívnymi bytosťami, aj keď pre menej rozvinuté civilizácie sa mohli javiť ako Bohovia, tak nimi neboli. Obrovské poznatky a vedenie genetického inžinierstva im umožnilo vytvoriť si telá s obrovskými schopnosťami, kde boli všetky pozitívne gény transformované na negatívne a potom sa do týchto tiel aj reinkarnovali. Podľa kníh Nového Zjavenia od Pána Ježiša Krista sa tieto bytosti nazývajú pseudotvorcovia. Potom títo pseudotvorcovia stvorili ľudskú rasu, viac projekt Prometheus, a odleteli hlbšie do zóny vymiestnenia. Ale ešte pred tým zničili svoje laboratória smrti, kde vyklonovali množstvo negatívnych entít s ktorými zabývali rôzne úrovne pekiel. Jedným z týchto objektov či laboratórií bol aj objekt Puma Punku.
Čiastočne prevzaté z www.cez-okno.net od MMF a čiastočne upravené a doplnené PS
Autor: Čiast. prevz. z cez-okno.net MMF a čiast. dopl. PS Zdroj: Internetové noviny, Superinfo